Erik Baláž (1978) vyrástol pod Tatrami a les je jeho druhým domovom. V roku 2002 ukončil štúdium Ekológie lesa na Technickej univerzite vo Zvolene prácou o živote medveďov. Už počas štúdií bol aktívny v kampaniach Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorých cieľom bola ochrana prirodzených lesov. Spolu s ďalšími aktivistami sa zasadil o bezzásahovú ochranu Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách. Toto územie dnes predstavuje najväčšie divoké územie na Slovensku. Je spoluautorom úspešnej knihy o medveďoch Posledná pevnosť (2010) a filmu Strážca divočiny (2010). Erik Baláž bol jedným z iniciátorov ochranárskeho projektu vo Východných Karpatoch, ktorého súčasťou sa stal aj film Vlčie hory (2013). Krásu Vysokých Tatier zvečnil vo filmovej trilógii Tajomné Karpaty (2017). V roku 2018 mu vyšla kniha Stratená voda. Za svoju vytrvalosť a oddanosť ochrane prírody získal v roku 2017 ocenenie Biela vrana. Je jedným s iniciátorov kampane "My sme les", ktorá zasiahla celé Slovensko. V roku 2018 vstúpil do politiky ako podpredseda strany SPOLU – občianska demokracia. „Keď som v lese, nič iné neexistuje,“ hovorí Erik Baláž, ekológ, filmár, aktivista a presvedčivý obhajca divokej prírody.
Láska k prírode výrazne formovala Erikov profesionálny aj osobný život. Prostredníctvom svojich unikátnych filmov, kníh a videí sa mu podarilo nadchnúť pre divokú prírodu tisícky ľudí. Zároveň ale na vlastnej koži zažil, aké je to byť persona non grata pre určité záujmové skupiny.
Táto kniha rozhovorov približuje Erikov osobný príbeh, jeho postupný vývoj od mládenca stopujúceho vlkov cez mladého ochranára či filmára z núdze až po aktivistu a politika. A umožňuje nám pozrieť sa na prírodu, tak ako ju vidí a pozná Erik. Kto s kým v lese komunikuje? Ako by vyzerala divočina v nížinách? Dokáže človek svojimi zásahmi prírode pomôcť? Je vôbec možné s prírodou hospodáriť spôsobom, ktorý je dlhodobo udržateľný? Odpovede na tieto a ďalšie otázky ponúka Erik jazykom zrozumiteľným a pútavým aj pre laika.

O autorovi
Erik Baláž (1978) vyrástol pod Tatrami a les je jeho druhým domovom. V roku 2002 ukončil štúdium Ekológie lesa na Technickej univerzite vo Zvolene prácou o živote medveďov. Už počas štúdií bol aktívny v kampaniach Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorých cieľom bola ochrana prirodzených lesov. Spolu s ďalšími aktivistami sa zasadil o bezzásahovú ochranu Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách. Toto územie dnes predstavuje najväčšie divoké územie na Slovensku. Je spoluautorom úspešnej knihy o medveďoch Posledná pevnosť (2010) a filmu Strážca divočiny (2010). Erik Baláž bol jedným z iniciátorov ochranárskeho projektu vo Východných Karpatoch, ktorého súčasťou sa stal aj film Vlčie hory (2013). Krásu Vysokých Tatier zvečnil vo filmovej trilógii Tajomné Karpaty (2017). V roku 2018 mu vyšla kniha Stratená voda. Za svoju vytrvalosť a oddanosť ochrane prírody získal v roku 2017 ocenenie Biela vrana. Je jedným s iniciátorov kampane "My sme les", ktorá zasiahla celé Slovensko. V roku 2018 vstúpil do politiky ako podpredseda strany SPOLU – občianska demokracia.